Všetko sa to začalo pred rokom. Susedovi, ktorý podľa Denisiných slov dokáže piť tristo dní v roku, nechala dcéra na krku trojročnú fenku. Z pôvodných dvoch týždňov sa stal trvalý stav, keďže dcéra odišla do zahraničia. Fenka, zmätená a ponechaná napospas osudu, začala z deravého dvora pravidelne utekať priamo k Denise.
Prvú fenku niekto postrelil
Peklo za plotom malo niekoľko dejstiev. Nechcená fenka sa časom spárila s Denisiným psom a priviedla na svet šesť šteniat. Kým susedka trom z nich našla nový domov, agresívny sused zvyšné šteňatá vydať odmietol s absurdným odôvodnením, že by skončili v množárni. Matka s dvomi mláďatami nakoniec ušla a skončila v útulku, no sused si nechal aspoň jedno z nich – čiernobielu fenku.
Alkoholické ťahy pokračovali. Sused sa na adresu pôvodnej fenky opakovane vyjadroval, že dúfa, že ju niekto zabije. Dokonca mal žiadať známeho, aby ju odstrelil. Takmer sa mu to splnilo. „Prišla ku mne s prestrelenou nohou. Zavolala som ho k plotu a rovno som mu oznámila, že mu ju už nevrátim. Samozrejme, súhlasil,“ spomína Denisa na záchranu prvého psa, ktorý po ošetrení na veterine a verejnej zbierke skončil v bezpečí.
Úrady problém nevideli, chýbala len krv
Mladá fenka však u muža zostala. História sa opakovala. Krik, hádky, hlasná hudba, zafajčený dom a zviera, ktoré z osamelosti a strachu utekalo k Denise. Keď na miesto zavolala regionálnu veterinárnu inšpekciu, prišlo kruté vytriezvenie zo slovenskej legislatívy. Inšpektori psa neodobrali. Dôvod? Zviera nebolo vyslovene podvyživené a na pohľad nejavilo známky extrémneho zanedbania. To, že pes žil v psychickom terore, nikoho nezaujímalo.
„Kúpiť si liter vodky denne nezabudol, ale na granule áno. Dokázal ju nechať zatvorenú v dome aj šesť hodín, zatiaľ čo on išiel slopať ku kamarátovi. Jemu to prišlo normálne. Podľa neho pes nepotrebuje hladkať, potrebuje len disciplínu,“ vysvetľuje Denisa, ktorá suplovala majiteľa. Psa brávala na prechádzky a kŕmila ho. Susedovi to vyhovovalo – nemal so zvieraťom žiadne starosti.
Osudný večer a rana do tváre
Pohár trpezlivosti pretiekol uplynulý víkend. Sused ťahal už tretí týždeň nepretržitého pitia. Vystresovaná fenka v ten večer ušla k Denise až trikrát. Keď ju išla susedovi opäť vrátiť, pokúsila sa mu dohovoriť.
„Nechcel sa jej vzdať. Vraj ju má rád a nechce o ňu prísť. Povedala som mu: Nie, chlapče, ty máš rád iba fľašku a seba! Pes nemá gombík, ktorým ho vypneš, kým si ty dvadsať hodín na mol,“ opisuje ostrú výmenu názorov. Muž s vysokým promile v krvi zareagoval agresívne. Začal sa vyhrážať fyzickým útokom. Kým Denisa čakala, že ide len o opilecké reči, prišla tvrdá rana priamo do tváre.
Úder bol taký presný a silný, že jej vyrazil zubný mostík so šiestimi zubami. Okamžite volala políciu. Kým jej manžel išiel situáciu so susedom „ručne“ upokojiť, dorazila hliadka. Výsledok ich zásahu je však zarážajúci. Susedovi dali pokutu 100 eur a podľa Denisinho opisu urýchlene odišli k „vážnejšiemu prípadu“.
Oko za oko
Hoci prišla o zuby a odniesla si traumu, svoj hlavný cieľ dosiahla. Zbabelý útočník napokon súhlasil, že pes zostane u nej na dvore, hoci papierovo zostáva majiteľom a prisľúbil platiť za krmivo. Fenka tak konečne našla pokoj – má pri sebe dvoch psích kamarátov, veľkú záhradu a najmä človeka, ktorý ju reálne miluje.
Pre Denisu, ktorá je na invalidnom dôchodku a pre záchranu zvierat by urobila čokoľvek, však v celej veci zostáva trpká pachuť z nespravodlivosti. „Nerozumiem, ako si človek môže myslieť, že je nadradený inému živočíšnemu druhu a má právo ničiť mu život. Len preto, že môže? Zaviedla by som prísne tresty. Žiadna podmienka, ale tvrdá basa. Keď vidím niektoré tie prípady týrania, mám chuť tomu človeku to vrátiť rovnakým spôsobom. Oko za oko.“