Inde ho vyhostili, v Piešťanoch mu ideme tlieskať. Vajda mu stavia pódium. Ako sa z pýchy Piešťan stala oslava morálneho cynizmu?
Kúsok za našimi hranicami padajú bomby na civilistov. Rodiny prichádzajú o domovy, milióny ľudí utekajú pred chladnokrvným terorom, ktorý ruská armáda rozpútala na Ukrajine. Každý normálny človek so štipkou svedomia vie, že toto je absolútne zlo. Zlo, pred ktorým sa nezatvárajú oči a ktorému sa už vôbec netlieska.
U nás doma, v Piešťanoch, sa však zjavne dejú iné veci. Jozef Vajda a organizátori festivalu Piešťanské zábaly sa rozhodli, že nám prinesú „kultúru“. Z podujatia, ktoré malo byť pýchou a radosťou nášho mesta, však urobili morálnu pascu a výsmech všetkým obetiam. Zlatým klincom ich veľkého finále, ktorému máme 23. augusta na futbalovom štadióne hromadne tlieskať, je totiž Goran Bregović.
Nehovoríme tu o nešťastnom výroku či omyle z mladosti. Hovoríme o človeku, ktorý v roku 2015 s úsmevom vystúpil v Sevastopole na okupovanom Kryme – na území, ktoré Rusko násilne ukradlo krvácajúcej Ukrajine. A nezostal len pri hudbe. Podľa zverejnených správ tam rečnil o „veľkosti“ prichádzajúcej z Ruska a kritický postoj Západu voči agresorovi označil za „paranoju“. Kým civilizovaný svet pred ním zatvára dvere – a Moldavsko mu dokonca v roku 2023 pre tieto proruské postoje rovno zakázalo vstup do krajiny – pán Vajda a festival Piešťanské zábaly ho vítajú s otvorenou náručou a červeným kobercom.
Organizátori sa zaiste schovajú za otrepanú frázu, že „umenie treba oddeliť od politiky“. Ale dá sa to? Dá sa reálne kúpiť si lístok, usadiť sa do hľadiska a bezstarostne tlieskať chlapovi, ktorý ochotne robil kultúrne krovie okupačnej moci? Naozaj sme v Piešťanoch klesli tak hlboko, že pre hodinu balkánskych rytmov hodíme za hlavu svedomie?
V momente, keď Bregović vyjde na pódium, už to nebude o hudbe. Bude to o tom, koľkí z nás sú ochotní prehltnúť túto nehoráznosť. Každý zakúpený lístok, každé euro pre organizátorov a každý potlesk na tomto koncerte je tichým odkazom: je nám jedno, komu si slúžil, hlavne že nás bavíš.
Festival Piešťanské zábaly mal byť o radosti. Dnes z neho ostáva len trpká pachuť. Umenie má ľudí spájať v dobrom, nie slúžiť ako práčka na svedomie. To, čo nám tu organizátori na čele s Jozefom Vajdom predkladajú, nie je kultúrny zážitok. Je to čistý cynizmus, na ktorom by sa žiadny slušný človek nemal podieľať.
Celkom by ma zaujímalo, že čo na to hovorí Piešťanský primátor, ktorý sedí v kostole vždy v prvom rade?!
Stanovisko organizátorov: Keď morálku nahradí ticho
Keď sme redakčne konfrontovali organizátorov s týmito otázkami, odpoveď na seba nenechala dlho čakať. PR manažérka festivalu Františka Fedor za celú vec odkázala nasledovné:
„Na otázky politického charakteru festival a ani pán Vajda stanovisko neposkytuje... Festival Piešťanské zábaly je od svojho vzniku striktne apolitickým, nenáboženským a neideologickým podujatím... Politické názory, náboženské presvedčenie či osobné postoje účinkujúcich považujeme za ich súkromnú vec. Ak chce človek hľadať dôvody na konflikt, nájde ich takmer všade. My sa vedome sústreďujeme na to, čo ľudí spája – na kultúru, hudbu, divadlo a dobrú náladu.“
Redakčné zamyslenie: Prečo sa Jozef Vajda rozhodol pre tento výber?
Skúmať motiváciu Jozefa Vajdu a organizátorov nie je hľadanie konfliktu, ako sa nám snažia nahovoriť v stanovisku. Je to otázka základného spoločenského kreditu. Prečo teda siahnuť po umelcovi, ktorého meno je v civilizovanom svete spojené s obhajobou krvavej okupácie?
Odpoveď je desivo jednoduchá: chladný kalkul a morálna prázdnota.
Schovávať sa za frázu, že „umenie je apolitické“, je v čase, keď na susednej Ukrajine zomierajú nevinní ľudia, nielen zbabelé, ale aj pokrytecké. Umenie nikdy nebolo v prázdnom vákuu. Keď niekto tlieska človeku, ktorý verejne oslavoval ukradnuté územie Krymu, neoslavuje umenie – oslavuje ľahostajnosť.
Jozef Vajda a jeho tím dobre vedia, kto je Goran Bregović. Vedia o jeho postojoch, vedia o medzinárodných bojkotoch a vedia aj o tom, akú kontroverziu to vyvolá. Napriek tomu ho pozvali. Prečo? Pretože kontroverzia priťahuje pozornosť, predáva lístky a plní štadióny. Ide o peniaze a plné vrecká, pričom morálka a hodnoty sa hodili cez palubu hneď, ako sa začalo rátať vstupné.
Obracať zrak nabok a tvrdiť, že "ide len o hudbu", je luxus, ktorý si slobodná spoločnosť nemôže dovoliť. Ak totiž raz dovolíme, aby sa z podpory agresorov stala "súkromná vec", otvárame dvere cynizmu, kde už nemá miesto ani svedomie, ani ľudskosť. Piešťany si zaslúžia viac než festival, ktorý sa tvári neutrálne, zatiaľ čo servíruje pódium morálnemu dnu.