Choďte sa niekedy pozrieť na Kollárovu ulicu číslo 8 v centre mesta. Zastavte sa pred tým domom a predstavte si, čoho všetkého boli schopní ľudia, aby sa dostali k lukratívnemu mestskému majetku za zlomok jeho trhovej hodnoty. Toto nie je len príbeh o úradníckom šlendriánstve. Je to ukážka toho, ako fungujú vzťahy v malom meste, kde každý každého pozná a ruka ruku myje.
Rodina prednostky a fiktívny nárok
Bolo by všetko v poriadku, keby sa bežná rodina, ktorá 30 rokov býva v nájomnom byte, dožadovala jeho odkúpenia za zostatkovú cenu (podľa starého zákona č. 182/1993 Z. z.), za ktorou niesú podozrivé prepisy a ani by nesedeli na stoličke prvej dámy mesta. Proste pokiaľ by to bola bežné rodina bez podozrivých väzieb.
Každý bežný smrteľník, ktorý si chce kúpiť nehnuteľnosť v centre Piešťan, musí zaplatiť plnú trhovú cenu alebo si vziať úver na desaťročia. Teda pokiaľ nieje prednostka.
Lenže tu do rovnice vstupujú konkrétne mená a podozrivé okolnosti. Podľa našich zistení bola jednou z hlavných nájomníčok bývalá prednostka úradu, pani Bartošová. Účelové konanie najlepšie ilustruje fakt, že pani prednostka od mesta neustále požadovala odpredaj bytu za sociálnych podmienok, pričom sama už od roku 2010 vlastnila iný rodinný dom so záhradou. Pani Bartošovej sme dali priestor na vyjadrenie, neodpovedala nám.
Keďže sa stala vlastníčkou inej nehnuteľnosti určenej na bývanie, mala povinnosť mestský nájomný byt vrátiť, aby mohol byť pridelený inému žiadateľovi z poradovníka. Namiesto toho sa rozohrala iná hra. Do dátumu uzávierky sa nám mesto nevyjadrilo k tomu, akým záhadným spôsobom sa tento lukratívny byt de facto prepísal na syna prednostky. Overili sme si však nájomné zmluvy, ktoré nám mesto sprístupnilo. Aj keď sú anonymizované (v dokumentoch z kontroly figurujú ako Axxx Bxxx a spolubývajúci syn, môžeme potvrdiť, že iniciály sa zhodujú. Napokon, na poštovej schránke priamo na Kollárovej dodnes svieti meno "Bartoš" a naše zdroje z prostredia mesta nám to jednoznačne potvrdili.
Tento Bartoš, teda údajný syn prednostky, sa následne snažil byty odkúpiť za symbolickú cenu. A primátor Jančovič mu to podľa našich informácií dokonca pripravil na podpis. Zastavila to až na poslednú chvíľu administratívna prekážka. Následne Bartošová z úradu odišla a primátor Jančovič dodnes odmieta prezradiť skutočný dôvod jej náhleho konca.
Kto o kauze zatváral oči?
Vedel o tom len Jančovič alebo aj Niepel?
O tomto pokuse ktorý nám vonia ako pokus o podvod malo vedomosť viacero ľudí, určite všetci poslanci a primátor. Nekonali. Nikto z nich, až na jedného. Oslovili sme ho ale na jeho žiadosť, nechcel aby sme ho menovali. Našou povinnosťou je zachovávať mlčanlivosť a chrániť si naše zdroje.
Keď sme túto vec v redakcii preverovali, boli sme sami sklamaní z prístupu kompetentných osôb. Z vtedajšieho mestského kontrolóra, ktorý nad celou vecou zjavne prižmuroval oči, sa stal (a možno aj za odmenu) dnešný prednosta úradu, pán Svorad.
Koncom mája Marek Vician s touto kauzou na pracovnom obede konfrontoval Michala Niepela, že či o tejto kauze ako poslanec vie a že či to už nejakým spôsobom riešil. Niepel mu ale medzi štyrmi očami povedal, že na to nemá čas, že ako poslanec má toho veľa a presne preto to on chce celé zmeniť. Existuje nahrávka tohoto rozhovoru. Spomína sa tam aj slabé ohodnotenie poslanca.
Vician nám prezradil, že po tejto skúsenosti sa rozhodol odmietnúť ponuku zapojiť sa do jeho projektu. "Pokiaľ je raz poslanec zvolený a občania mu dajú mandát, je to záväzok voči ľuďom. Myslím si že každý poslanec vopred vedel ako je to ohodnotené a činnosť poslanca je činnosť pre ľudí nie pre vlastný prospech. Myslím si, že mal konať z vlastnej iniciatívy, ako poslanec má veľa možností." dodal Vician.
Trvalo desiatky rokov, kým sa našiel niekto, kto mal gule pomenovať veci pravým menom.
Až nový hlavný kontrolór mesta Piešťany, Ing. Stanislav Mikuš, sa v roku 2024 do problematiky poriadne zahryzol a vo svojej Správe o výsledku kontroly č. 9/2024 odhalil pointu.
Zistil to najzákladnejšie:
Zákon č. 182/1993 Z. z. síce nariaďuje obci previesť byt do vlastníctva nájomcu, ale s kľúčovou výnimkou – povinnosť neplatí, ak ide o byt v rodinnom dome.
Podľa výpisu z katastra nehnuteľností (LV č. 3412) je stavba na Kollárovej 8 evidovaná vyslovene ako rodinný dom.
Stavebný úrad tento objekt nikdy neskolaudoval ako bytový dom a právne v ňom nikdy nevyčlenil samostatné bytové jednotky.
Z právneho hľadiska tam teda žiadne byty neexistujú. Mesto Piešťany teda nemohlo nájomníkom predať „byty“, rovnako ako im nemohlo predať vzdušné zámky.
Mesto stálo len krok od toho, aby pre tlak vplyvných nájomníkov prišlo o dom v širšom centre. Hlavný kontrolór Mikuš preto v závere svojej správy navrhol jediné dve cesty, ako ochrániť verejný záujem:
Dom odpredať ako celok za plnú trhovú cenu na základe aktuálneho znaleckého posudku.
Dom komplexne zrekonštruovať, oficiálne ho skolaudovať na bytový dom a tieto nové byty prenajímať za tvrdý komerčný nájom, ktorý prinesie peniaze do mestskej pokladnice.
Prejdite sa okolo Kollárovej 8. Je to memento toho, ako si tu dlhé roky vyvolení robili z verejného majetku súkromné eldorádo. Dnes je na ťahu vedenie mesta, aby dokázalo, že transparentnosť a ochrana majetku Piešťancov nie sú len prázdne frázy.
Právny chaos od samého začiatku
Celá kauza sa ťahá desaťročia a je pretkaná neuveriteľnými právnymi lapsusmi:
V roku 1994 sa prvé nájomné zmluvy uzatvárali so spoločnosťou DOSPRA a.s..
Súdy neskôr konštatovali, že táto spoločnosť z právneho hľadiska platne nikdy nevznikla.
Nájomníci tak roky fungovali na základe zmlúv so subjektom bez právnej subjektivity.
V roku 1997 mesto pod tlakom podpísalo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
Tieto zmluvy sú však podľa právnej analýzy absolútne neplatné pre ich neurčitosť a chýbajúci súhlas mestského zastupiteľstva.
Choďte sa ešte raz pozrieť na Kollárovu ulicu číslo 8 v centre mesta. Predstavte si že ju chcela bývala vysokopostavená úradníčka od mesta získať takmer zadarmo. Teraz si predstavte tváre volených zástupcov v mestskom parlamente ktorý vás zastupovali a radšej ako by prišli do konflitu v malom meste, kde každý každého pozná, len prižmurili oči.