Predvolebné kampane kandidátov na primátora Piešťan sa už začali. Vidíme aktivity na bicykli pána Niepela, tiež stretnutia pána Škorníka. Zopár ďalších, zatiaľ menej významných kandidátov, síce ohlásilo svoje ambície na sociálnych sieťach ale nič o nich nepočuť a zrejme sa spoliehajú na to, že majú v Piešťanoch viac kamarátov ako ja (čo iste majú). No a na poslednú chvíľu ohlási kandidatúru ešte aj Remo Cicutto.

Je tu však jeden kandidát, ktorý svoju kampaň začal už dávno pred nimi – súčasný primátor Peter Jančovič. Pred jeho sofistikovanými aktivitami by s rešpektom sňal klobúk aj ten najlepší politický marketér a označil by to za čistú genialitu.
Náš pán primátor totiž už nesedí len v prvom rade v kostole. On priamo miništruje a asistuje pri rozdávaní prijímania. Unikátne. Pekné vlásky, milé očká a biele rúcho za oltárom pôsobia priam magicky a nejedna babička má už dnes úplne jasno v tom, komu odovzdá svoj hlas. Má to veľmi dobre spočítané. Tých dvetisíc hlasov získa s istotou. Naše staré mamy, ktoré sa rozhodujú na základe emócie zo svätej omše a nie na základe reálnych skutkov, mu už dnes vyhrali budúce voľby.

Stačí, že „nekradne“?

Často počúvam, že jeho najlepšou vlastnosťou je, že nekradne. Naozaj si myslíte, že to stačí na to, aby niekto vykonával funkciu hlavy mesta a riadil jeho chod? Okrem toho, že nekradne, totiž kryje iné špinavosti, o ktorých má vedomosť (ale o tom si povieme v budúcich článkoch). Jednoducho nekoná, len aby si nikoho nepohneval. A mám pocit, že v tejto samospráve každý na niekoho niečo má a každý niečo vie. A potom to tak vyzerá.
Z mojej osobnej skúsenosti s primátorom viem, že je to ten typ človeka, ktorý sa vypočítavo vyhýba akémukoľvek konfliktu, len aby nestratil svoju pozíciu a zostal „za pekného“. Vypočuje vás, ale nič nevyrieši. To je celý on. Toto nie je len manažérske zlyhanie, to je zbabelosť a alibizmus. Pred nástupom do funkcie bol pán primátor fluktuant a po prečítaní jeho životopisu by som ho nezamestnal ani vo svojej firme. On však veľmi dobre vie, že mu stačí usmievať sa, miništrovať, ísť si zabehať medzi ľudí a hlavne sa nepúšťať do ťažkých diskusií. Nič nemeniť, udržať status quo, zachovať pokoj a svoju „nálepku“ slušniaka. Pri očakávanej nízkej účasti mu táto politická matematika na víťazstvo bohato stačí a všetci sa dnes snažia zbytočne.

Voľby nie sú súťaž krásy

Naozaj nám ale stačí, že je niekto „pekný a milý“? Stačí to na to, aby mu ľudia s dôverou odovzdali moc a správu nad naším mestom?
Voľby nie sú súťažou krásy. Je to vážny demokratický proces, na konci ktorého odovzdávame niekomu moc. Od tohto rozhodnutia závisí, či budeme o rok opäť len nadávať, alebo či sa obrovský potenciál nášho kúpeľného mesta konečne využije naplno.

Väčšina ľudí sa však, žiaľ, rozhoduje emotívne. A v hre emócií už pán primátor zvíťazil na plnej čiare. Nepotrebuje ukazovať manažérske schopnosti, stačí sa ukázať v rúchu.
Podobenstvo o zakopaných talentoch
Vo Svätom písme sa píše o Pánovi, ktorý pred svojím odchodom rozdal sluhom talenty podľa ich schopností. Keď sa vrátil, sluhov zúčtoval. Toho lenivého, ktorý nešiel talenty množiť, ale zo strachu ich zakopal do zeme, vyhnal.

Piešťany majú obrovský potenciál – svoje talenty. Ale už druhé volebné obdobie sú tieto talenty zakopané hlboko v zemi.Ak by mal človek aspoň štipku sebareflexie, videl by, že mesto stagnuje, a cítil by za to zodpovednosť. Ak by mal skutočnú bázeň pred Bohom, dnes by po takýchto (ne)výsledkoch už ani nekandidoval. Pretože viera sama o sebe, aj keby bola úprimná, bez činov nestačí. Ako sa píše: Viera bez skutkov je mŕtva.
Preto sa vás chcem na záver opýtať, a chcem tu rozprúdiť diskusiu: Bez ohľadu na to, koho plánujete voliť a či už v tom máte jasno, alebo nie – na základe čoho sa budete rozhodovať v blížiacich sa komunálnych voľbách? Sú to pre vás sympatie a emócie, alebo konkrétne výsledky a schopnosti kandidáta?